Zápcha patrí medzi najčastejšie gastrointestinálne ťažkosti v detskom veku. Tento nepríjemný problém, ktorý dokáže znepríjemniť každodenný život nielen deťom, ale aj rodičom, si zaslúži viac pozornosti, ako sa mu často venuje.
Čo je zápcha a ako ju spoznať?

Zápcha nie je len o tom, že dieťa nejde „na veľkú“ pár dní. Ide o celý komplex príznakov: tvrdá stolica, bolestivé vyprázdňovanie, nafúknuté bruško, niekedy dokonca aj nechutenstvo alebo podráždenosť. O chronickej zápche hovoríme, ak symptómy pretrvávajú viac ako 2 týždne a opakujú sa dlhodobo (1).
Ako často je „príliš málo“?
Frekvencia stolice je u detí rôzna. Novorodenci môžu kakať po každom dojčení, batoľatá zvyčajne raz až dvakrát denne. Vek, strava a vývojová fáza hrajú veľkú rolu. Pri frekvencii menej ako tri stolice týždenne je už však potrebné spozornieť (2).

Prečo deti trpia zápchou?
Príčin zápchy môže byť veľa. Medzi najčastejšie patrí:
Nedostatok vlákniny v strave
Nízky príjem tekutín
Zmeny v rutine (nástup do škôlky, cestovanie)
Zadržovanie stolice – často zo strachu z bolesti
Nedostatok fyzickej aktivity
Antibiotiká alebo iné lieky (3) (4)
A netreba zabúdať ani na mikrobióm. Výskumy ukazujú, že zdravie črevnej mikroflóry úzko súvisí s pravidelnosťou vyprázdňovania (5).
Črevný mikrobióm: tichý hrdina zdravého bruška
V čreve žijú miliardy mikroorganizmov, ktoré majú kľúčový vplyv na trávenie, imunitu aj celkový vývoj. U detí sa tento mikrobióm vyvíja najmä v prvých rokoch života. Nerovnováha – dysbióza – môže viesť k zápche, nafukovaniu či bolestiam brucha (6).
Napríklad, pokles prospešných bifidobaktérií bol opakovane pozorovaný u detí trpiacich chronickou zápchou (7). Suplementácia probiotikami, konkrétne kmeňmi ako Bifidobacterium lactis, Bifidobacterium longum alebo Lactobacillus acidophilus, viedla v štúdiách k zlepšeniu frekvencie a konzistencie stolice (8) (9).
Strava ako základ

Zavedenie vlákniny do jedálnička (napr. zelenina, ovocie, strukoviny) môže byť malým zázrakom. Vláknina pomáha vytvárať objem stolice a uľahčuje jej prechod črevom (10). Veľmi účinná je inulínová vláknina, ktorá má navyše prebiotické účinky – teda podporuje rast dobrých baktérií (11).
Probiotiká – účinná pomoc v boji proti zápche
Moderná medicína sa čoraz viac prikláňa k používaniu probiotík ako podpornej liečbe pri zápche. Systematický prehľad publikovaný v Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition ukázal, že probiotiká môžu skrátiť čas medzi stolicami, zmäkčiť konzistenciu a znížiť potrebu používať laxatíva (12).
Ktoré probiotické kmene sú najlepšie?
Bifidobacterium lactis: Zvyšuje frekvenciu stolice, znižuje bolestivosť pri vyprázdňovaní (13)
Bifidobacterium longum: Prispieva k rovnováhe mikrobiómu, podporuje imunitu a znižuje zápal (14)
Lactobacillus acidophilus: Pomáha rozkladať potravu a produkuje kyselinu mliečnu, ktorá znižuje pH v čreve a vytvára nepriateľské prostredie pre škodlivé patogény (15)
Na záver vám chceme predstaviť unikátne probiotikum vyvinuté špeciálne pre deti: Darmflora plus Kinder + Familie® od Dr. Wolz.
Čo ho robí výnimočným?
Obsahuje 3 klinicky overené probiotické kmene:
Lactobacillus acidophilus, Bifidobacterium longum, Bifidobacterium lactis
Vysoká koncentrácia: až 6 miliárd CFU v dennej dávke
Oligosacharid HMO 2′-fukozyllaktóza: prirodzene sa nachádza v materskom mlieku a podporuje rast bifidobaktérií (16)
Vitamín D: prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému
Vitamín B2: pomáha udržiavať zdravú črevnú sliznicu
Inulín z čakanky: prebiotická vláknina, ktorá stimuluje rast prospešnej mikroflóry
Probiotiku Darmflora Kinder je v práškovej forme, ľahko miešateľnej s mliekom, vodou, jogurtom či kašou (vhodné pre deti už od 1 roka, ktoré už niesú dojčené). Ak hľadáte probiotikum pre deti už od narodenia, odporúčame Vám Curabiom Baby®.
Skúsenosti rodičov
Mnohé mamičky a oteckovia potvrdzujú, že už po 1–2 týždňoch používania Darmflory Kinder sa upravila pravidelnosť stolice, zmiernili sa bolesti bruška a deti boli celkovo veselšie a aktívnejšie.

Zápcha nie je len malý nepríjemný problém. Je to signál, že niečo v tele dieťaťa nefunguje správne. Či už
ide o stravu, stres alebo črevnú nerovnováhu, máme dnes k dispozícii nástroje, ako pomôcť. Kombinácia vlákniny, hydratácie a cielene vybraných probiotických kmeňov môže byť kľúčom k zdravému brušku.
Darmflora plus Kinder + Familie® predstavuje elegantné, bezpečné a účinné riešenie. Darujme deťom spokojné bruško – lebo zdravie začína v črevách.
Zdroje:
Rajindrajith S, Devanarayana NM. Constipation in children: Novel insight into epidemiology, pathophysiology and management. J Neurogastroenterol Motil. 2011.
Tabbers MM, et al. Evaluation and treatment of functional constipation in infants and children: Evidence-based recommendations from ESPGHAN and NASPGHAN. J Pediatr Gastroenterol Nutr. 2014.
Mugie SM, et al. Epidemiology of constipation in children and adults: a systematic review. Best Pract Res Clin Gastroenterol. 2011.
Vriesman MH, et al. Functional abdominal pain disorders in children. Gastroenterology. 2020.
Chumpitazi BP, et al. Gut microbiota and pediatric functional gastrointestinal disorders. Neurogastroenterol Motil. 2016.
Rigsbee L, et al. Microbiota diversity in healthy and constipated children. J Pediatr Gastroenterol Nutr. 2012.
Bekkali N, et al. Stool frequency and pattern in 600 children aged 0–4 years. Arch Dis Child. 2009.
Wojtyniak K, et al. Effects of probiotics on constipation in children: A systematic review. Eur J Pediatr. 2017.
Del Piano M, et al. Probiotics for treating constipation in children. Minerva Gastroenterol Dietol. 2012.
Slavin JL. Dietary fiber and body weight. Nutrition. 2005.
Walton GE, et al. Prebiotic consumption and the modulation of human gut microbiota. Br J Nutr. 2012.
Indrio F, et al. Probiotic supplementation in preventing the onset of functional gastrointestinal disorders. JAMA Pediatr. 2014.
Bu LN, et al. Effects of Lactobacillus casei rhamnosus on children with functional constipation. J Pediatr Gastroenterol Nutr. 2007.
Saggioro A. Probiotics in the treatment of irritable bowel syndrome. J Clin Gastroenterol. 2004.
Ouwehand AC, et al. Probiotic and other functional microbes: from markets to mechanisms. Curr Opin Biotechnol. 2002.
Goehring KC, et al. Human milk oligosaccharides and intestinal bifidobacteria in breastfed infants. J Pediatr Gastroenterol Nutr. 2016.