Atopická dermatitída (inak nazývaná aj atopický ekzém) je jedným z najčastejších kožných ochorení u detí. V posledných rokoch sa výskum zameriava na úlohu mikrobiómu v súvislosti s týmto ochorením.
Nové poznatky naznačujú, že úprava mikrobiómu napríklad prostredníctvom probiotík, môže byť potenciálnym riešením na zmiernenie príznakov ekzému a jeho prevenciu (1).

Čo je to mikrobióm a ako ovplyvňuje ekzém?
Mikrobióm sa skladá z biliónov mikroorganizmov, ktoré osídľujú ľudské telo, najmä črevá a pokožku. Mikrobióm sa vyvíja už v maternici a formuje sa počas prvých 1000 dní života. Stabilizuje sa okolo tretieho roku života, no rôzne faktory ho môžu narušiť, čo vedie k oslabenej imunite či alergiám.

Pri ekzéme dochádza k narušeniu rovnováhy kožného mikrobiómu, čo môže viesť k oslabeniu kožnej bariéry a zvýšenej náchylnosti na alergény a patogény, ako je Staphylococcus aureus, ktorý je často prítomný na pokožke pacientov s atopickou dermatitídou (2).
Výskumy ukazujú, že deti s ekzémom majú menej rozmanitý črevný mikrobióm v porovnaní so zdravými deťmi. Táto nerovnováha môže ovplyvňovať imunitný systém a podporovať zápalové reakcie v tele, čím sa výrazne zhoršuje priebeh ekzému (3).
Probiotiká ako možná prevencia ekzému
Štúdie naznačujú, že probiotiká môžu pomôcť znížiť výskyt ekzému u detí. Výskum publikovaný v časopise Journal of Allergy and Clinical Immunology zistil, že podávanie probiotík tehotným ženám a novorodencom môže znížiť riziko rozvoja atopickej dermatitídy (4).

Podobne aj iné výskumy potvrdzujú, že pravidelné užívanie probiotík môže podporovať zdravie kožného mikrobiómu a znižovať zápalové reakcie spojené s atopickou dermatitídou. Mechanizmus účinku spočíva v posilnení črevnej bariéry a modulácii imunitného systému, čím sa znižuje riziko alergických reakcií a zápalových procesov v našom organizme (5).
Môže strava ovplyvniť ekzém?
Okrem probiotík existujú aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť mikrobióm a priebeh ekzému u detí. Výskumy naznačujú, že pestrá strava bohatá na vlákninu a fermentované potraviny, podporuje rast prospešných baktérií v črevách, čo môže pozitívne vplývať aj na kožné ochorenia (6).
Nedávna štúdia publikovaná v Nature Communications potvrdila, že deti s ekzémom majú výrazne nižšiu diverzitu kožných baktérií, pričom dominancia Staphylococcus aureus je spojená s horším priebehom ochorenia. Vedci preto odporúčajú stravovanie bohaté na prebiotiká a probiotiká, ktoré môžu pomôcť obnoviť rovnováhu črevného aj kožného mikrobiómu (7).

Budúcnosť liečby ekzému
Vzhľadom na rastúce dôkazy o prepojení medzi mikrobiómom a ekzémom sa čoraz viac vedcov zaoberá možnosťou mikrobiálnych terapií. Okrem probiotík sa testujú aj tzv. transplantácie kožného mikrobiómu, pri ktorých sa na pokožku pacientov aplikujú prospešné baktérie, aby vytlačili škodlivé druhy, ako je Staphylococcus aureus (8).
Hoci sú tieto výskumy ešte len v počiatočnom štádiu, výsledky vyzerajú sľubne. Možno sa v budúcnosti dočkáme cielenej liečby atopického ekzému prostredníctvom regulácie mikrobiómu, čím by sa znížila potreba používania kortikosteroidov a iných protizápalových liekov.
Ekzém je komplexné ochorenie, pri ktorom zohráva úlohu nielen genetika, ale aj faktory prostredia a stav mikrobiómu. Najnovšie výskumy naznačujú, že úprava črevného mikrobiómom môže pomôcť v prevencii a liečbe tohto ochorenia.